Ranný stredovek

Štefanov mal v rannom stredoveku veľmi úzke väzby so Šaštínom, kde bolo sídlo archidiakona a kláštora. Lebernyenský kláštor v Sassine sa spomína prvý raz za kráľa Imricha II. ( 1196-1205) a opátstvo v Sassvare v rokoch 1233-1244. Po vzniku župného hradného zriadenia na Slovensku Štefanov administratívne patril  hradu Holíč. No Uhorský kráľ Ondrej II.  daroval v roku 1294 hrad Šaštín grófovi Abrahámovi, ktorý ho  získal ho za zásluhy v boji s Nemcami, ktorý tento hrad  chceli dobyť.  Darovacou listinou rozšíril aj hradné panstvo. Štefanov vtedy pridelili k šaštínskemu panstvu a natrvalo zostalo jeho súčasťou. Majiteľmi šaštínskeho panstva boli uhorskí vladári-  Matúš Čák Trenčiansky (zač. 14 storočia), Štibor zo Štiboríc (1388-1414), rod. Czoborovcov a Bakičovcov ( okolo 1500-1749). Tento rod dal viackrát panstvo do zástavy, ako napr. v roku 1736 Františkovi Lotrinskému. Manžel cisárovnej Márie Terézie kúpil v roku 1749 šaštínske a holíčske panstvo od posledného slobodného potomka Jozefa Czobora. Cisárska rodina panstvo prenajímala. Najznámejšími  árendátormi  v 19. storočí boli knieža Puthon,  grófi  Ferbel a Kuffner.